Démon: Memoáre
Démon: Memoáre
Dej sa odohráva v novodobom čase, no rozpráva sa v ňom príbeh starý viac ako tisícky rokov. Všetko sa točí okolo Božej milosti a diablovej žiarlivosti a pýche. Keď som začínal čítať túto knihu, mal som z nej dosť divný pocit. Autorka si vybrala opačnú metódu , stranu, rozprávania. Bolo to skôr na tému ako vzniká/kol hriech alebo o zle.
„Zápas je napokon stálym spoločníkom nedokonalosti.“ Táto veta sa mi veľmi uľahla v hlave, pretože vystihuje holú pravdu. No aj keď vieme o tom a uvedomujeme si, že často podľa toho nekonáme, máme rôzne skúšky a pokušenia na hádky... Diabol pokúša v každom čase a hádže vinu na Boha. To len my smrteľníci tomu nevieme porozumieť. Hoci sme len tvorovia stvorení z hliny, Boh nás má rád nadovšetko. To len my sme takí sebci a nič okrem seba, svojich výhod si nevšímame. V niektorých častiach knihy som si dokonca pomyslel, že Boh Clayovi nechce pomôcť, no to on nasledoval opačný hlas. Pri „kusaní“ knihy som zažíval rôzne pocity, no dominoval tu prevažne pocit viny. Pocit, že sa musím zlepšiť a žiť život viac v spojení s Božou prítomnosťou. Zaujímala ma práve tá časť príbehu, kde sa rozprávalo o tom, ako sám Boh prišiel na svet a stal sa Božím synom. Mal veľa pokušenia, ale on nás nezradil. Naopak, zomrel za nás, za naše hriechy vylial svoju predrahú krv a my sa mu tak odplácame. Na konci knihy som sa sám seba pýtal: „ Prečo padlým anjelom neodpustil ich prehrešok nám odpúšťa hriechy každú sekundu? Nemali by sme si to vážiť oveľa oveľa viac?“